Prečo recyklovať?

Prečo je recyklovanie dôležité? O čom je zero waste?
Share on facebook
Share on twitter
Share on whatsapp

Prečo je recyklovanie dôležité? O čom je zero waste?

Všetky naše obľúbené stránky, blogy, facebook skupiny a dokonca aj známi akosi prestali riešiť recykláciu a preorientovali sa na nový trend „zero waste“ vlny. Z určitého hľadiska je to to najlepšie, čo sa mohlo stať, prečo to potom ale vyzerá tak, že za tým vidíme nejaký háčik? Lebo ak sa pozrieme po okolí, na to, ako vyzerajú ulice, kontajnery a smetné koše vo väčšine domácností, musíme uznať, že zero waste koncept je síce úžasný, ale akoby vytlačil do úzadia neustále pretrvávajúcu potrebu recyklácie odpadu.

Či chceme alebo nie, za pojmom zero waste sa už neskrýva len úsilie byť čo najviac eko, ale tiež trend. Pre dobro našej planéty dúfame, že tento trend pretrvá čo najdlhšie, s najväčšou pravdepodobnosťou však po čase vymizne, tak, ako všetky trendy pred ním i po ňom. Trendom môžeme nazvať sériu udalostí, ktoré sformovali nový sociálny fenomén, inými slovami niečo, čo sa stalo populárne alebo moderné. A kto určuje, čo je moderné? Mladí. Na jednej strane je ohromné, že súčasná generácia mladých ľudí je natoľko aktívna v otázkach ekológie a environmentálnej filozofie. Na druhej strane je tu však riziko, že tak, ako mnohé predošlé trendy aj tento podľahne napr. tlaku tzv. generačne medzery (generation gap) a stane sa z neho skôr symbol odporu než spojenia, súcitenia a snahy o lepší život pre nás aj planétu, ktorú obývame.

Nechápte nás zle, rozhodne si myslíme, že niet lepšieho konceptu na ochranu prírody než zero waste, no rýchlosť, akou naberá na svojej popularite v sebe bezpochyby nesie intenzitu, ktorej hrozí riziko príliš rýchleho nasýtenia a následného vyhasnutia. A my sa opäť vrátime k starému dobrému konzumnému spôsobu života a zero waste bude len ďalší z mnohých neúspešných projektov našej konzumnej spoločnosti ako sa zachrániť.

Ako to všetko však súvisí s nadpisom článku? Jednoducho – žiť bezodpadovo je absolútny protipól toho, ako sme boli zvyknutí žiť niekoľko posledných desaťročí. (Povedali by sme, že oveľa dlhšie, ale sústreďme sa len na fázu vedomého konzumu.) Za posledných 6 mesiacov sme vďaka mnohým zmenám v našom živote mali mnoho možností sledovať ako narábajú s odpadom domácnosti v troch rôznych krajinách. A tiež porovnať, ako sa správajú ľudia k odpadu, keď sú na dovolenke, a naopak vo svojom domácom prostredí. Výsledok nášho malého pozorovania bol taký, že veľká väčšina ľudí vôbec nerecykluje. Áno, ešte aj v roku 2018 máme stále problém s takou jednoduchou vecou, akou je recyklácia odpadu.

Recyklovanie naozaj nie je ničím zložitým, no aj napriek tomu ide o niečo, čo sa podľa štatistík[1] javí ako problematické pre väčšinu členských štátov EÚ (s výnimkou Nemecka, Rakúska, Belgicka, Holandska a Švajčiarska, kde miera recyklácie odpadu presiahla aspoň magickú hranicu 50%). Recyklovanie vnímame ako dôležitý krok k zero waste životnému štýlu. Prečo? Keď človek začne recyklovať svoj odpad, všimne si, koľko z toho, čo vyhadzuje, je možné ďalej využiť a aké množstvo tvorí „bezcennú hmotu“, ktorá končí v spaľovni. Možno mu potrvá niekoľko rokov, kým sa vzdá svojich obľúbených keksíkov alebo čohokoľvek, čo je zabalené v nerecyklovateľnom materiály, no ak sa tak rozhodne, nepôjde o impulz vyvolaný novým trendom, ale o rozhodnutie plynúce z vlastného presvedčenia. A takéto rozhodnutie má vždy väčšiu perspektívu trvácnosti.

Preorientovanie sa na zero waste život si vyžaduje skutočne veľkú dávku sebaovládania, racionálneho uvažovania a dôsledného premýšľania nad činnosťami, ktoré sme predtým vykonávali už automaticky, zvykovo. Musíte plánovať, anticipovať a riešiť mnohé veci, s ktorými ste nerátali, najmä drobnosti, ktoré nebadane vytvárajú kostru vášho bežného života. Príklad: pred tým, než ráno odídete do práce, musíte si premyslieť čo budete jesť. Najlepšia voľba je pripraviť si vlastné jedlo, zabaliť si ho do vlastnej nádoby a vziať so sebou. Čo ak ale počas dňa vyhladnete, alebo skrátka dostanete chuť na niečo sladké, alebo si chcete kúpiť kávu a vziať si ju so sebou? Máte dve možnosti, buď sa na tieto situácie dopredu pripravíte a budete mať po ruke vlastný „sneak“ a vlastný pohár na kávu, alebo si tieto „potešenia“ buď odrieknete, či zhrešíte a poviete si, že ste len na začiatku a učíte sa.

Ide o spôsob života, ktorý pre niekoho môže byť celkom prirodzeným vyústením jeho doterajšieho zmýšľania a smerovania, pričom u niekoho iného môže vyvolávať viac stresu v už aj tak dosť stresujúcom životnom prostredí. O čo nám v prvom rade ide, je poukázať na dôležitosť jednotlivých medzistupňov v preorientovaní našej spoločnosti na čo najekologickejší spôsob života. A z toho, čo okolo seba môžeme vidieť, a veru sa nemusíme pozerať príliš ďaleko, nám vychádza, že recyklácia odpadu je dávno začatým projektom, ktorý by si zaslúžil svoje dokončenie a následne prerod do ďalšej fázy, ktorú by mohol predstavovať napríklad zero waste koncept.

Tlieskame a vážime si jednotlivcov, pre ktorých je zero waste úprimným vyjadrením ich postoja k životu a snažia sa prezentovať túto myšlienku medzi ľuďmi. Trochu nás však škrie, keď vidíme aký obdiv mnohí ľudia prechovávajú napríklad k Bei Johnson, ktorá ročne precestuje niekoľko tisíc kilometrov lietadlom z jedného konca sveta na druhý a potom naspäť, aby prednášala o minimalizácii svojej ekologickej stopy. Žijeme predsa v období magického internetu – nevieme si predstaviť čo dnes lepšie vyjadruje minimalizáciu a šetrenie priestoru než vývoj v informačných technológiách – tak načo cestovať? Vnútorná hodnota zero waste sa skrýva predsa v samotnej myšlienke a nie figúre, ktorá ju reprezentuje.

 

Skúsme si teda každý nájsť vlastnú cestu, ako prispieť k zlepšeniu ochrany životného prostredia, bez nasledovania známych osobností, bez týrania sa a stresovania, v súlade s tým, čo momentálne cítime a čo vyjadruje náš postoj k životu. Možno teraz vyznieme mätúco, no pravdou je, že Zem sa nám už nepodarí vrátiť do jej bájneho nepoškvrneného štádia nech robíme čokoľvek. Nie je podstatné, aby sme ročne vyprodukovali menej odpadu ako náš sused, ale aby sme sa snažili vždy najviac ako len vieme, a aby naším cieľom bola minimalizácia, ktorej mieru sme podľa vlastného úsudku schopní dosiahnuť.

 

[1] Zdroj: http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=t2020_rt120

Odoberať novinky