Thomas Hylland ERIKSEN: Syndrom velkého vlka. Hledání štěstí ve společnosti nadbytku.

n
Share on facebook
Share on twitter
Share on whatsapp

Za posledných pár rokov sa vydáva čoraz viac kníh o šťastí, o dosiahnutí šťastného života, o spokojnom živote alebo o dobrom živote. Je množstvo spôsobov formulácie problému, ale v zásade všetci okamžite vedia o čo ide a čo majú očakávať. Väčšinu kníh zaoberajúcich sa tematikou šťastia a problémom šťastného života je možné zaradiť do kategórie tzv. „literatúry osobného rozvoja“. Nechceme túto kategóriu zbytočne hodnotiť, jediné, čo o nej môžeme s určitosťou povedať je to, že ľudia si ju zrejme žiadajú, keďže jej predajnosť neustále stúpa. Rozhodne je to téma, ktorá nie je banálna a týka sa náš všetkých. Všetci predsa chceme, aby náš život dosahoval určitú kvalitu a mal nejakú hodnotu rozpoznateľnú nielen pre nás, ale tiež pre naše okolie.

Vzhľadom na aktuálnosť a tiež náročnosť témy (na ktorú netreba zabúdať) si však veľmi ceníme, keď z času na čas vyjde kniha, ktorá naozaj má čo povedať a dokáže osloviť široké spektrum ľudí aj napriek absencii „poriadneho“ marketingovému plánu. Spisovateľom, ktorý už niekoľko rokov dokáže písať práve takéto knihy, je nórsky sociálny a kultúrny antropológ Thomas Hylland Eriksen. Treba zdôrazniť, že Eriksen je vedec; nemožno preto očakávať, že v jeho knihách nájdete 10, 12 alebo 15 tajomstiev šťastného života spolu s jasným a jednoduchým návodom ich dosiahnutia. Či chceme, alebo nie, existencia podobných princípov nie je vo svete kultúrnej (a tiež individuálnej) odlišnosti možná. Namiesto toho Vám však Eriksen dokáže predostrieť problém šťastia a šťastného života podrobne, pútavo a autenticky.

Ústredný problém, ktorý v Eriksenovej knihe rámcuje celú tému šťastia a jeho prežívania, je život v nadbytku, ktorým západná kultúra „trpí“. Úvodzovky, ako už asi tušíte a možno aj samy pociťujete, sú zámerné. Materiálny nadbytok, ktorý najmä v posledných rokoch nesmierne rýchlo rastie v domácnostiach globálnej strednej vrstvy, by mal byť zárukou subjektívneho aj objektívneho (povedzme, že kolektívneho alebo všeobecného) pocitu šťastia. Miesto toho však čelíme paradoxu – čoraz viac ľudí (najmä mladých/v produktívnom veku) sa cíti nešťastných, užíva antidepresíva, hypnotiká, tranquilizéry či iné legálne alebo “menej legálne” náhražky šťastia. Ak by sme sa riadili výsledkami rôznych sociologických alebo ekonomických výskumov, ktoré svoje zistenia sumarizujú do podoby čísel – ktoré nám všetkým z určito-neurčitého dôvodu prídu jasné a čitateľné – mali by sme sa každé ráno zobúdzať s pocitom radosti, naplnenia a zadosťučinenia, s pocitom, že naša existencia má zreteľný zmysel a (aspoň) subjektívne definovaný cieľ. Avšak osobná skúsenosť väčšiny z nás (povedzme, že 90%) je pravdepodobne iná.  (Keď už máme tie čísla tak radi, prečo nestreliť nejaké aj z vlastnej hlavy?) Prežívaná skutočnosť je iná hneď z niekoľkých dôvodov, za Eriksena spomenieme aspoň dva. Za prvé, trpíme tzv. syndrómom veľkého vlka, za druhé, obsah pojmu šťastie je relatívny.

Metafora s vlkom by pre nás, ľudí patriacich do priestoru západnej kultúry, mala byť pomerne jednoduchá. Minimálne v našom kultúrnom okruhu poznáme hneď niekoľko rozprávok, alebo aspoň niekoľko variant tej jednej, v ktorých sa nenásytný vlk snaží zjesť niekoho zo zvieracej ríše, vrátane človeka. Sú dve možnosti vyústenia príbehu: buď vlk na konci rozprávky skončí hladný – jeho obeť mu ujde, v dôsledku čoho má na druhý deň dôvod vstať z postele a nachádza v živote nejaký zmysel, ktorý sa snaží naplniť, alebo svoju obeť zje – stane sa apatickým, pretože si uvedomil, že nenávratne stratil svoj zmysel a skončí zastrelený horárom alebo inak zahubený alebo sa naopak stane o to nenasýtenejším a už mu nestačí jedno prasiatko či jedna karkulka, potrebuje minimálne dve. (Pričom toho číslo exponenciálne rastie s každým ďalším zjedeným tvorom.)

S pochopením relatívnosti šťastia to nie je o nič zložitejšie ako s vlkom, hoci množstvo možností výkladu nám môže niekedy spôsobovať o niečo väčšie problémy. Spomínané možnosti, ako aj ich podoby, závisia z veľkej časti od konkrétnej kultúry a jej historického pozadia. Byť šťastný na Slovensku znamená s najväčšou pravdepodobnosťou niečo iné ako byť šťastný v Bangladéši. Rovnako ako byť šťastný znamenalo niečo iné pred dvesto rokmi a niečo iné to znamená dnes. Šťastie je kvalitatívny pojem, nie kvantitatívny. Popisujeme ním stav, kedy sa cítime spokojný, kedy je nám dobre a nič nám nechýba, kedy náš život dosahuje určitých požadovaných kvalít. To, čo však identifikujeme ako nejakú kvalitu (ale aj nekvalitu), je do značnej miery podmienené prostredím, v ktorom sme vyrastali a ktoré nás formovalo. Toto môže byť väčší kultúrny celok, rovnako ako úzky sociálny okruh (napr. rodina, tá však tiež funguje v rámci väčšieho spoločenstva, ktoré jej udáva istú formu). Niekomu stačí k pocitu šťastia malá izba, niekto potrebuje veľký dom. Niekoho napĺňa šťastím vedomie, že nezištne pomohol druhému človeku, niekto zas potrebuje na dosiahnutie tej istej úrovne šťastia, aby vlastnil úspešnú firmu s niekoľkomiliónovým obratom ročne.

Ako Eriksen, tak aj my sa vyhneme hodnoteniu jednotlivých cieľov, bolo by to náročné a neobjektívne, pretože by sme nedokázali vziať do úvahy každý jeden z množstva potenciálne existujúcich. Tak ako v metafore s vlkom, aj v tomto prípade pravdepodobne platí, že je lepšie nechať si niečo aj na zajtra, nezjesť všetky sladkosti naraz a nevytvoriť si tak toleranciu, ktorá si bude žiadať neustále zvyšovanie hladiny cukru, aby sme sa cítili aspoň uspokojivo, ak už nie extaticky.

Okrem množstva metafor, vtipných komentárov a tiež sebaironizujúcich narážok dokáže Eriksenova kniha ponúknuť istú mieru slobody. Nabáda nás totiž, aby sme aspoň trochu uvažovali nad spôsobom, akým je nám svet prezentovaný cez najrôznejšie tabuľky a výročné správy, ktoré nie sú univerzálnym princípom šťastného života a o povahe existencie človeka hovoria nanajvýš toľko, ako subjektívny pocit radosti pri pití čaju, jedení pizze alebo čítaní knihy. Nie viac, nie menej.

 

Odoberať novinky

Copyright 2016-2019 © All rights Reserved. Design by NoIdentity